… Pri jej hľadaní musí prejsť mnohými cestami a sledovať veľa stôp. Ako moderný Odyseus odoláva pokušeniam a dáva sa unášať novými vetrami, ktorého ho napokon zavedú ku kľúču potrebnému na úplné odhalenie vlastného ja. V rozprávaní preniknutom postrehmi a úvahami o bohatstve, sláve a manželstve sa spisovateľ ponára sa do hĺbok vlastnej posadnutosti a túžby nájsť príčiny, ktoré ho pripravili o milovanú ženu. Fascinujúce paralely medzi životom Paula Coelha a životom postavy vzbudzujú ešte väčšiu zvedavosť čitateľa. Román bol inšpirovaný islamskou tradíciou, ako aj poviedkou Jorgeho Luisa Borgesa Alef. Práve z nich pochádza pojem “záhiru”, prítomnosti, ktorá zaplaví celú myseľ a bytie toho, kto vie, že láske sa nedá odolať.
Ukážka z textu
“Utrpenie sa rodí, keď očakávame, že druhí nás budú milovať tak, ako si to predstavujeme, a nie tak, ako sa láska má prejavovať: slobodná a neovládaná, vedie nás svojou silou a nedovolí nám zastať.”
ZÁHIR
Podľa spisovateľa Jorgeho Luisa Borgesa myšlienka Záhiru pochádza z islamskej tradície a jej vznik odhadujú približne na osemnáste storočie. Záhir po arabsky znamená viditeľný, prítomný, ťažko nepovšimnutý. Niečo alebo niekto, čo po prvom kontakte pozvoľna začne ovládať naše myšlienky, až sa napokon nevieme sústrediť na nič iné. A to sa dá pokladať za svätosť, alebo šialenstvo.